• Esenciálne oleje
  • Prírodná kozmetika
  • Nosné oleje
  • Deti
  • Vlasy a pokožka

Prečo používať oleje namiesto telového mlieka a krému?

Marián Hrčka
Founder of FUMEE

Úprimne, ani neviem kde začať tak zložitú tému. Skúsim otázkou: Čo keby som vám povedal, že telové mlieka a krémy fungujú presne opačne, teda že pokožku vysušujú miesto hydratácie? Dokonca, nie len že pokožku vysušujú, ale urýchľujú starnutie vašej pokožky. Znie to konšpiračne? Súhlasím, ani mne sa to moc na začiatku pátrania nechcelo veriť, ale občas sú veci úplne naopak, ako by mali byť. Dnes sa nebojím konštatovať, že telové mlieko alebo krém, je jeden z najhorších výrobkov pre vašu pokožku. Ak vás zaujíma ako som k tomu dospel, rád vám to vysvetlím.

Problémov pri kréme je hneď niekoľko. Mnohí by čakali, že si tu vymenujeme nejaké zlé a škodlivé zlúčeniny a tým to hasne. Nuž také jednoduché to nebude. Krém alebo telové mlieko (z pohľadu chémie sa jedná o rovnakú emulziu) má problém okrem toho chemického aj fyzikálny, aj biologický, aj mikrobiologický, aj ekologický, a ešte aj morálny-etický, ten som asi mal napísať prvý. Skúsime si menované problémy v krátkosti načrtnúť, aby ste dostali ucelený pohľad, čo je v zásade dnes asi najväčší problém  stratil sa obraz CELKU. Miesto koncepčného dlhodobého a udržateľného prístupu, sú to prchavé dočasné ilúzie, žiaľ s dlhodobým následkom ako pre pokožku, tak pre našu planétu.  

(Ne)dokonalá ilúzia?

Telové mlieko a krém sa medzi sebou môžu líšiť v obsahu vody ale nie výrazne, krém je väčšinou hustejší, čo sa častokrát dosahuje len iným pomerom emulgátorov. Povedzme si najprv z čoho sa vyrába telové mlieko. Je to emulzia, ktorá vzniká zmiešaním vody, oleja, zahusťovadiel, rozpúšťadiel, emulgátorov, voskov a keďže obsahuje vodu musia byť pridané aj konzervanty. V závislosti od chemického zloženia emulzie môžu po natretí na pokožku nastať 2 efekty. Prvým efektom je odparovanie, pretože telové mlieko je zo 75% tvorené vodou (aj tie najdrahšie). Emulzia je príliš hustá aby sa vpila do pokožky (fyzikálne zákony nepustia) preto sa voda začne odparovať, problém je že odparovanie vody odparí ešte viac vody a to konkrétne z vašej hlbšej vrstvy pokožky. Všetky tie 'hydratačné' ingrediencie vám krásne vytiahnu vodu z pokožky a tá je ešte suchšia ako pred tým — väčšina zlúčenín, ktoré viaže vodu (glycerín alebo kyseliny hyauloronová) ju viažu z pokožky, pretože v okolitom prostredí je jej málo (teda pokiaľ nie ste v dažďovom pralese, tam by mohli fungovať). 

Druhý efekt je ilúzia hebkej pokožky. Krém môže obsahovať aj 'aktívne ingrediencie', pod týmto názvom sa môže skrývať skutočne všeličo, najčastejšie sú to chemické exfolianty, alebo kyseliny či zmäkčovadlá, ktoré vytvárajú ilúziu hebkej pokožky spolu s voskami a zahusťovadlami. To sa však deje za cenu narušenia lipidovej bariéry a straty vody (princíp popísaný vyššie). Jedným dychom — krátkodobý pocit za cenu dlhodobého poškodenia pokožky. Je to tá istá ilúzia ako keď máte suché pery, olizovanie vám dáva na chvíľu pocit, že to je lepšie, ale každým oliznutím sú suchšie. 

Jedným dychom — krátkodobý pocit, alebo ilúzia hebkej pokožky za cenu dlhodobého poškodenia.


Vosky, parafíny, silikóny, vazelína pokryjú pokožku nepriedušným povlakom, ktorý má zabrániť odparovaniu vody akoby ste sa uzatvorili do plastového vreca. Zamedzia prístupu kyslíka, nevpustia do pokožky živiny, zamedzia prirodzeným funkciám pokožky, upchávajú póry, zabíjajú váš kožný mikrobióm (k tomu sa ešte dostaneme).

Kozmetické suroviny okrem svojej toxicity ukrývajú ešte aj reziduálne kontaminanty. Je prakticky nemožné dosiahnuť 100% čistotu, vždy zostanú nejaké reziduá, ktoré sú častokrát karcinogénne, mutagénne, biokumlatívne, alebo pôsobia ako hormonálne disruptory, spôsobujú choroby obličiek, pečene, autoimunitné choroby, dokonca neplodnosť či škodia inou cestou. Veľa zlúčenín je biokumulatívnych, zhromažďujú sa vo vašich bunkách, pokožke, nakoniec v orgánoch. Spôsobujú vašej pokožke predčasné starnutie či dokonca škodia vašemu zdraviu. Uvediem vám príklad: Pokiaľ sa nachádza v INCI (zložení) produktu polyethyelene glycol (skratka PEG môže obsahovať aj číslo ako 40, 80, 100 a pod.) ktorý vzniká procesom etoxylácie s vysokou pravdepodobnosťou prídete do kontaktu aj s vedľajším produktom tejto reakcie a to 1,4-dioxánom, ktorý je považovaný za karcinogénnu látku. A týchto prípadov sú tisíce. 

Videli ste niekedy výrobu krému? Laboranti oblečení v ochranných oblekoch a okuliaroch, v rukaviciach, v gumákoch a s respirátormi aby ani náhodou nevdýchli to, z čoho sa krém vyrába. Väčšina látok vám rozleptá kožu behom minút či vám vyrobí pľuzgiere, alebo môžete dostať rakovinu. Tu by bolo dobré si položiť otázku: Kto kedy rozhodol o tom, že v nejakom množstve je to v kréme 'dobré'? Na základe akých dát? Pokiaľ by ste si chceli overiť nejakú chemikáliu môžete využiť napríklad ECHA register, kde každá chemická látka má svoje CAS číslo (vyhľadávač vám zodpovie, stačí zadať napríklad 'methylparaben CAS'), tam si môžete nájsť aké sú riziká danej chemikálie, či je biokumulatívna, alebo ako vplýva na vodný život. Prípadne si pozrite EWG databázu, aj tam sa dá veľa dočítať. EWG prevádzkuje aj databázu produktov a podľa škodlivosti zložiek v nich, dáva produktom známku, od A po F. Možno tam nájdete aj ten svoj. 

'Prírodná' kozmetika

V posledných rokoch môžeme vidieť posun kozmetického priemyslu k 'naturálnejším' produktom. Ale je tomu skutočne tak? Reklamy nás lákajú na nálepky '100% natural' alebo 'BIO ingrediencie' či 'VEGAN', pritom jediná pravdivá časť etikety je INCI  alebo ak chcete ZLOŽENIE po našom. Len tá vám skutočne ukáže, či je produkt prírodný. A nech by ktokoľvek použil v kréme alebo telovom mlieku aj tie najlepšie ne-chemické ingrediencie stále sa budeme baviť o rovnakej emulzii, pre ktorú platia fyzikálne zákony a nemôže popierať anatómiu pokožky. 

Kožný mikrobióm

Možno ste už počuli o črevnom mikrobióme, ktorý máme vo vnútri tela  konkrétne v črevách, ale vedeli ste, že máme 'spriatelené' baktérie aj na pokožke? V zásade ešte nič o tom poriadne nevieme, ale to, čo sa už podarilo objaviť je fascinujúce. Na našej pokožke žijú stovky druhov baktérií, húb a dokonca vírusov, pričom každý hrá nejakú úlohu ako jeden hudobný nástroj v celom orchestri. Napríklad Cutibacterium acnes sa živí mazom zo žliaz a produkuje kyslé prostredie na pokožke, ktoré ničí zlé baktérie a votrelcov, ktoré sa snažia dostať do tela. Alebo Staphylococcus epidermidis vytvára špeciálny antimikrobiálny proteín, ktorý likviduje útočníkov zvonku, tiež hrá dôležitú úlohu v tom, že vytvára chemikálie, ktoré scelujú kožné bunky viac k sebe, čiže pomáha udržať fyzickú integritu pokožky. Čo je však oveľa zaujímavejšie, kominukuje s našimi T-bunkami (imunitné bunky) v pokožke a hovorí im, ktoré baktérie sú naše a ktoré cudzie.

Narušený kožný mikrobióm súvisí s ekzémami, akné alebo inými formami dermatitíd.

Ako podporiť mikrobióm pokožky? Určite sa vyhnite agresívnym mydlám, antibakteriálnym výrobkom či dezinfekcii na ruky. Neprospeje im ani to, že ich zadusíte parafínom či silikónom v kréme, alebo vyhladujete na smrť. Antibiotické masti a prípravky proti akné sú najväčšia hrozba — ničia všetko, nielen tie zlé baktérie, ale aj tie naše dobré. Mikrobióm potrebuje to čo my: výživu a kyslík aby mohol fungovať správne. Už dnes máme indície, že narušený kožný mikrobióm súvisí s ekzémami, akné, a inými zápalovými ochoreniami kože. Už sa začína objavovať aj probiotická kozmetika. V kréme nemôže byť žiadna živá kultúra, inak by sa krém pokazil behom pár dní. 


Pochopenie olejov 

Malé okienko anatómie  voda nedokáže sama o sebe preniknúť do pokožky. Nejde to. Naša pokožka je polopriepustná membrána. Je dizajnovaná odpudzovať vodu, ale veľmi rada pustí oleje, alebo tuky. Ak by sa vedela, tak by ste po kúpeli či sprche alebo plávaní v jazere mali krásne hydratovanú pokožku a nie suchú, však? Jediná časť pokožky, ktorá dokáže pohltiť vodu je stratum corneum  najvrchnejšia časť, tzv. mŕtve bunky (ktoré ale nie sú mŕtve). Preto sa vám na prstoch spravia vlnky pri kúpeli, tam je táto vrstva najhrubšia a keď sa 'napije' vody, tak sa pokrčí. Žiaľ nikam ďalej, do hlbšej vrstvy pokožky sa voda nevie dostať. 

Naopak za studena lisované BIO a RAW oleje sú veľmi dobré a jednoducho absorbované pokožkou, prenikajú do najspodneješích vrstiev pokožky a vyživujú ju celistvo. V závislosti od toho aký olej použije, majú rôzne efekty: obnovujú lipidovú dvojvrstvu na pokožke, zabraňujú transepidermálnej strate vody, vyživujú mikrobióm, majú protizápalový efekt, dodávajú výživu bunkám (nielen mastné kyseliny ale aj vitamíny a minerály), stimulujú tvorbu kolagénu a elastínu atď. Väčšina z nich sa vpije behom pár minút bez stopy mastnoty.  A čo je na tom najlepšie, neobsahujú žiadne chemikálie ako krém. Neupchávajú póry na rozdiel od krémov a minerálnych olejov. Ich zloženie sa podobá viac alebo menej na ľudský kožný maz, preto ľahko prenikajú cez túto vrstvu, pričom posilujú bunkovú membránu a vyživujú bunky.

Oleje prenikajú do najspodneješích vrstiev pokožky a vyživujú ju celistvo. A sú výživou aj pre mikrobióm.

Najlepším postupom ako využiť oleje je aplikácia ihneď po sprche, či kúpeli. Ideálne je olej aplikovať na mokrú pokožku, ľahšie a rýchlejšie sa vstrebe. Neponáhľajte sa, dajte tomu čas, natrite ruky, trup, nohy a nakoniec len veľmi zľahka prikladaním uterákom vysušte zvyšok oleja. Tiež môžete pridať olej do vašeho sprchového gélu, mydla či šampónu, olej v ňom disperguje a šampón alebo sprchový gél nebude tak vysušovať. Ideálnymy olejmi sú mandľový olej, marhuľový olej, jojobový olej, alebo aj bambucké maslo. Budete prekvapení ako veľmi dobre a rýchlo sa vpíja. Všetky spomínané oleje určite môžete využiť aj pre detičky od najútlejšieho bábätka. Recept na výživný kúpeľ: Do 2 PL vašeho sprchového gélu primiešajte 2 PL oleja, túto zmes potom pridajte do kúpeľa. Uvidíte ten rozdiel.

Mastná pleť si s olejmi rozumie

Častokrát sa nám opakuje otázka, ale čo ak mám mastnú pleť? Nebude to pre mňa problém? Mohlo by sa to zdať ako problém, ale pravda je zasa úplne naopak. Neustále odmasťovanie pokožky má za následok zvýšenú tvorbu séba  vlastne týmto činom hovoríte pokožke: 'zasa som ťa odmastil vyrob to všetko nanovo a to najrýchlejšie ako je možné'. Samozrejme vaša pleť vás poslúchne a dokonca vytvorí toho možno o niečo viac ako naposledy. Skúste to poňat presne naopak, povedzte vašej pokožke: 'Nech sa páči, dávam ti kvalitný olej, aby si toho nemusela tvoriť toľko ty sama'. Nedáva to väčší zmysel? Väčšina ľudí s mastnou pleťou, ktorí prešli na olejovú kozmetiku sú toho dôkazom toho, že to funguje práve takto. Samozrejme záleží na tom aký olej si vyberiete. Pre mastnú pleť si treba vybrať oleje, ktoré sa ľahko vstrebávajú, sú ľahké a majú nízky komedogénny faktor, odporúčame hlavne brusnicový olej, šípkový olej, konopný či rakytníkový olej. Samozrejme oleje sa neplikujú na suchú pokožku, vždy ich nanášajte na mokrú pleť, ideálne ak ju pred týmto zvlhčíte hydrolátom, ktorý funguje krásne synergicky s olejmi. Zvoľte hydrolát podľa typu pokožky alebo podľa povahy problému. Na mastnú pleť je ideálny muškátový hydrolát  reguluje tvorbu séba. 

Ekologický pohľad

Tu sme pri téme, o ktorej nepíše takmer nikto. Kozmetický priemysel je jeden z najväčších znečisťovateľov našej planéty. Nie je to len o tom, že sa ročne vyrobia tisíce ton jedovatých zlúčenín, ale kam putujú? Žiaľ častokrát do vody  každý deň tieto jedovaté výrobky spláchneme. Šampón, kondicionér, čistiace prostriedky, krém, zubná pasta, ústna voda, deodorant, dekoratívna kozmetika, toto všetko končí večer vo vašom odtoku. Skúsili ste sa zamyslieť nad tým, čo sa s tým potom udeje. Končia v čističke odpadových vôd?

28,000 ton plastového odpadu končí každý deň v mori. Priemerný človek skonzumuje 250 g plastu ročne.

Kiežby to tak bolo, ale nie je  čističky nevedia zachytiť všetky chemikálie, ktoré obsahuje kozmetika. Väčšina týchto látok končí v prírode, veľa z nich je aktívnych a bioakumulatívnych, nehovoriac o mikro plastoch. Zabíjajú ryby, plankton, riasy, koraly, ale vracajú sa aj ku nám, v pitnej vode, vo vzduchu, v potravinách. Vedeli ste o tom, že priemerný človek skonzumuje 5 g plastu každý týždeň (WWF)? To je 250g ročne! Ak pijete vodu z plastových fliaš môže to byť aj oveľa viac. K tomu ročne vdýchneme 50,000 plastových častíc a vlákien. Mikro plasty (napr. zo zubných pást alebo pracích práškov) sa našli v placente, v plodoch, v novonarodených deťoch. Toto všetko je len špička ľadovca toho, prečo by sa človek mal zaujímať o to, akú kozmetiku používa (nie len to, treba tento pohľad aplikovať na celý náš život). Všetko, čo robíme, má na nás spätný účinok  vracia sa nám to.


Týmto som chcel povedať, že pozerať sa na kozmetiku len z pohľadu či je pre mňa zlá/dobrá u mňa a ani u nás vo FUMEE neobstojí. Pýtať sa musíme úplne inak, viac 'holisticky', treba sa zaujímať o pôvod suroviny, či je z BIO poľnohospodárstva, či za ňu ten, čo ju vypestoval dostal fér cenu a nie len almužnu, či je formulácia pre mňa vhodná a pokiaľ ju zo seba umyjem, neublížim prostrediu a teda aj sebe, či mojim deťom? V čom je zabalená, ako spoločnosť nakladá s odpadom. Preto napríklad vo FUMEE výsostne používame sklo a pri tom aj ostaneme pokiaľ sa neobjaví lepší materiál, ale sklo sa dá recyklovať donekonečna, pri iných materiáloch to možné nie je, ani plasty ani hliník to neumožňujú. Eliminujeme všetky plasty, ktoré môžeme, žiaľ niečo sa zatiaľ nedá nahradiť, napríklad pumpička ale rozprašovač sa vyrábajú zatiaľ len plastové. Lepšie ako recyklácia je využiť obal znova (upcyklovať), vymyslieť mu iný účel. Ak sa vám to nepodarí môžete nám prázdne fľaše poslať späť, my vieme ako ich využiť.

S ohľadom na vyššie spomenuté zrejme vo FUMEE nikdy nevyrobíme žiadny krém, teda nie ten 'štandardný' krém. Dôvodom je, že tento výrobok pre vás nie je dobrý, ani pre našu planétu. Odporuje viacerým princípom a asi najviac tomu morálno-etickému. Veríme v niečo iné, že vrátením sa k jednoduchosti a čisto prírodným zložkám dokážeme pre seba samých ale aj naše prostredie to najlepšie. Nakoniec, neobjavujeme nič nové, naši predkovia to vedeli, preto boli oleje vždy drahou komoditou a využívali ho pre kozmetické účely len tí najbohatší. 


_
Zdroje:

Fotky: Pexels.com, unsplash.com a FUMEE®
Juliano, C.; Magrini, G.A. Cosmetic Ingredients as Emerging Pollutants of Environmental and Health Concern. A Mini-Review. Cosmetics 2017, 4, 11. https://doi.org/10.3390/cosmetics4020011
 Grice EA, Segre JA. The skin microbiome. Nat Rev Microbiol. 2011 Apr;9(4):244-53. doi: 10.1038/nrmicro2537. Erratum in: Nat Rev Microbiol. 2011 Aug;9(8):626. PMID: 21407241; PMCID: PMC3535073.
 https://www.verywellhealth.com/stratum-corneum-anatomy-1069189
Fitz-Gibbon, Sorel et al. Propionibacterium acnes Strain Populations in the Human Skin Microbiome Associated with Acne. Journal of Investigative Dermatology, Volume 133, Issue 9, 2152 - 2160
Kieran D. Cox, Garth A. Covernton, Hailey L. Davies, John F. Dower, Francis Juanes, and Sarah E. Dudas. Human Consumption of Microplastics. Environmental Science & Technology 2019 53 (12), 7068-7074 DOI: 10.1021/acs.est.9b01517 
 Apostolos Pappas (2009) Epidermal surface lipids, Dermato-Endocrinology, 1:2, 72-76, DOI: 10.4161/derm.1.2.7811
 https://www.health.harvard.edu/staying-healthy/moisturizers-do-they-work
 http://awsassets.panda.org/downloads/plastic_ingestion_press_singles.pdf
Sagiv, A.E., Dikstein, S. and Ingber, A. (2001), The efficiency of humectants as skin moisturizers in the presence of oil. Skin Research and Technology, 7: 32-35. https://doi.org/10.1034/j.1600-0846.2001.007001032.x 




Instagram @myfumee

Používaním našich stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú dodávať kvalitnejšie služby. Viac informácií.
OK